UTEKÁČ. Pred dvoma rokmi otvorili v Utekáči chodník, ktorý vás zavedie na pravdepodobné miesta Jánošíkovej skrýše. Zatiaľ sa však turisti na miesto, kde legendárny zbojník ukryl svoj poklad, nehrnú. Starosta Utekáča si však myslí, že v budúcnosti by sa toto miesto mohlo stať magnetom pre turistický ruch.
„Som rád, že sa Stanislavovi Bystrianskemu, lesníkovi z Utekáča, podarilo vyriešiť rébus, kde Jánošík ukryl svoj poklad,“ hovorí Miroslav Barutiak.
Hľadali aj v Čechách a Poľsku
Miesto označené ako Jablonka historici hľadali v Českej republike a Poľsku. Stanislav Bystriansky však ako dieťa chodil nad Utekáč k starému otcovi. Ten sa ho vždy opýtal, skadiaľ išiel, či cez Jablonku. Takto lesník prišiel na to, že označenie skrýše Jánošíka nemusí byť vymyslené.
Podľa rekonštrukcie záznamov z vypočúvania zbojníckeho kapitána sa podarilo lokalizovať pravdepodobnú skrýšu pokladu Jánošíka.
„V jeho výpovedi pred smrťou zazneli tri názvy -Klenovec, Cisárske hory a Jablonka. Cisárske hory sú nad Utekáčom a Jablonka je zaniknutá horská osada v tejto oblasti,“ vysvetľuje starosta.
Drevenú sochu odhalili po tristo rokoch
Náučný chodník ku skrýši začína neďaleko osady Ďurkovka pri starej horárni. Na jeho začiatku je drevená socha národného hrdinu. Zaujímavosťou je, že drevenú sochu odhalili presne po tristo rokoch od výpovede legendárneho zbojníka, ktorý pred svojou smrťou počas výsluchu na súde v Liptovskom Mikuláši 16. marca 1713 povedal: „Jako sa ide od Jablonki a Klenovetz k Císarskím horám na pravú ruku idúce, na gruňe u jednej jedli proti kterej jedli je ruka viťata na Buku, že má svoje veci zachovanje.”
Tento prepis výpovede zbojníka pred súdom sa stratil. Ale v 19. storočí štúrovský básnik Janko Kráľ urobil odpis vtedy ešte zachovaného dokumentu. Ten je uschovaný dodnes v martinskom národnom archíve.
„Klenovec je známy ako miesto, kde Jánošíka chytili a Utekáč sa zviditeľní ako miesto, kde Jánošík zakopal svoj poklad,“ dodá starosta Utekáča.
