STREDNÉ PLACHTINCE/PRAVICA. Kým Slováci chodia do zahraničia za prácou, cudzinci prichádzajú na Slovensko oddychovať. Lákajú ich hlavne domy na samotách. Do okolia Veľkého Krtíša sa v posledných piatich rokoch prisťahovalo približne dvadsať rodín.
„Väčšina z nich si kúpila dom len na víkendové bývanie, len päť rodín tu žije natrvalo. Domy kupujú Holanďania, Belgičania, Angličania, Austrálčania a dokonca aj jedna pani z Ománu,“ hovorí pani Andrea Legényová, ktorá cudzincom poskytuje právne poradenstvo. Podľa nej cudzincov zo začiatku na juh Slovenska lákali lacné ceny nehnuteľností, nízke ceny služieb, krásna príroda a pokoj.
„Napríklad Holandsko je preľudnené. Nedotknutá príroda a domy na samote sú tam veľkou vzácnosťou,“ hovorí pani Legényová. Najviac rodín sa usídlilo na plachtinských lazoch, v Hrušove, Čelovciach, Peťove, Pravici, ale i v okolí Dolnej Strehovej a Bušiniec. No v poslednom období niektorí cudzinci odchádzajú preč.
„Vyháňa ich byrokracia, jazyková bariéra, zlodeji a v poslednej dobe aj ceny potravín, ktoré sú na Slovensku vyššie ako u nich doma,“ myslí si Legényová.
Slovákov cudzinci nechápu
Starosta Stredných Plachtiniec Štefan Benko na cudzincov nedá dopustiť.
„Poctivo separujú odpad, platia dane, chránia našu prírodu a v neposlednom rade podporujú aj miestnych podnikateľov,“ hovorí Benko. Priamo v obci žijú dve rodiny - jedna z Belgicka a druhá z Holandska. Na okolitých lazoch sa tiež usídlili dve rodiny.
„Všetci sú rozčarovaní z našej slovenskej reality. Sťažujú si najmä na byrokraciu a ľahostajný prístup tunajších obchodníkov k zákazníkom. Zo začiatku, keď sa sem prisťahovali, zdali sa im ceny veľmi dobré. No teraz sú už premrštené,“ hovorí Benko.
Cudzinci kupujú najmä staré domy. Manželia Peter a Gobi Jansenovci si napríklad v dedine kúpili budovu cirkevnej školy. Stavba bola zdevastovaná a oni si ju svojpomocne opravili. Ľudia v dedine ich majú radi a už sa s nimi vedia aj dohovoriť. Aj oni sa naučili po slovensky. Momentálne je však rodina v Holandsku, kvôli obchodu,“ hovorí Benko.
Rodina, ktorá býva na lazoch sa chystá podnikať v agroturizme. „Bude to super. Holanďanov, ktorí k nám prídu, zaujímajú kultúrne pamiatky a história našej krajiny. Podstatné je, že peniaze nechajú na Slovensku. Veľmi sa však pozastavujú nad mentalitou našich ľudí. Nejde im do hlavy, že pri každej dedine sú čierne skládky. Nechápu, ako si môžeme takto ničiť prírodu. Nevedia pochopiť, že Slováci nemyslia na svoje deti a budúce generácie,“ prízvukuje starosta.
Láka ich príroda a pokoj
Holanďanov po vstupe Slovenska do Európskej únie lákala práve naša príroda a možnosti farmárčenia.
„Viaceré rodiny tu chceli rozbehnúť biznis, hlavne agroturizmus. Preto uprednostňovali usadlosti s veľkými pozemkami, no v súčasnosti je situácia taká, že od nás skôr odchádzajú, ako prichádzajú,“ hovorí Legényová.
Skúsenosť s cudzincami majú aj v obci Vinica v okrese Veľký Krtíš. Pred šiestimi rokmi tu obec predala podnikateľovi z Holandska miestny kaštieľ. Zaplatil zaň symbolickú sumu a samospráve sa zaviazal, že chátrajúcu stavbu opraví. Dohodu však nedodržal. Holanďan prestal platiť dane a stavba naďalej chátra. Obec má v tomto smere zviazané ruky. Hľadať ho v Holandsku, to je ako hľadať ihlu v kope sena. Podobnú skúsenosť majú aj v Bušinciach. Dvojica, ktorá si tu kúpila usadlosť neďaleko dediny a plánovala tu zriadiť kemp, už zo Slovenska odišla. Plány im skrížila slovenská byrokracia.
„Povolenia, ktoré potrebovali na stavebné úpravy či telefónnu prípojku, sa u nás získavajú oveľa pomalšie a ťažšie ako u nich doma,“ hovorí Legényová. Rodina z Pravice sa na juhu Slovenska stretla s arogantnosťou zlodejov. Cudzincov stihli u nás už dvakrát okradnúť.
