arí sa im aj v okolí Ďubákova. Pán Ladislav Škrabák tu minulý týždeň našiel kilového dubáka. „Mám 66 rokov, ale takého veľkého som zatiaľ nenašiel. A to chodím do hory od svojich dvanástich rokov. Huby ma naučila zbierať mama. Varila z nich výbornú polievku. Na dubáku – obrovi si pochutila celá rodina. Huby zvykneme sušiť, ale aj popražiť, dať do pohára a sterilizovať. Cez zimu chutia ako čerstvé. Najlepšie sú na cibuľke s vajíčkom. V okolí Ďubákova tohto roku rástli najmä osikovce. Také s červenou hlavičkou. Rastú pod brezami. Aj dnes sa chystám na huby. Začínajú rásť dubáky,“ hovorí Ladislav. Pred dvoma rokmi stretol v lese medveďa. „Počul som veľký lomoz a o chvíľu stál predo mnou. Veľmi som sa zľakol. Začal som kričať. Asi som ho vyľakal, lebo ušiel. Tak rýchlo som sa z lesa nikdy domov nevrátil ako vtedy. Dovtedy som chodil do hory sám. No ako ma ten medvedisko vyľakal, chodím s manželkou alebo so synom,“ tvrdí Ďubákovčan. Kto podľa neho raz prepadne hubárskej vášni, už sa jej nezbaví. Nájsť rodinku dubákov, či osikovcov usadených pod smrekom, či brezou je ozajstným zážitkom.
Autor: - pr -