môže byť na svoje deti spolu s manželkou naozaj veľmi hrdý. Či už o Robovi alebo v poslednej dobe aj o Vikine sa toho popísalo naozaj veľa, no to, akí v detstve boli a aké boli ich začiatky úspešnej kariéry, nám exkluzívne len pre naše a vaše Novohradské noviny prezradil Róbert Rák starší. „Nuž, začnem Robom, lebo je starší. To, že kope do lopty, nie je náhoda. Ja ako bývalý futbalista som ho viedol k tomu športu. Roba veľmi chytil. Až natoľko, že sme s ním museli ísť k lekárke, pretože keď bol malý, naozaj ani chvíľu neobsedel a naháňal malé futbalové čudo. Po vyšetrení sme zistili, že je veľmi hyperaktívny. Myslím si, že čo sa týka futbalového rastu, to nebola chyba, ale naopak, jedna zo základných vecí, ktoré mu pomohli k tomu, aby sa dostal tam, kde je dnes. Musím však povedať, že Robo bol síce živé dieťa, ale veľmi pokojné. Prchkejšia bola Vikina. Tá sa herectvu začala venovať až na strednej škole. Najprv to skúšala v športe, presnejšie v hádzanej, ktorá ju však prestala baviť. Ako som už spomínal, našla sa v herectve na strednej škole. Ani u Vikiny chémia nepustí. Gény zdedila po našej maminke, ktorá sa tiež venovala v mladosti divadlu. Neviem, čo viac o nich povedať. Už azda iba toľko, že celá rodina Rákovcov je na oboch veľmi pyšná, no ako sa hovorí, za každý úspech sa platí, a to je aj v našom prípade. Napriek tomu, že oboch súrodencov vidíme takmer každý deň na televíznych obrazovkách, oboch máme doma pokope iba raz do roka, a to na Vianoce,“ hovorí Róbert Rák starší, ktorý je mimochodom trénerom tých najmladších futbalistov FC Rimavská Sobota – mužstva prípravky. Ako tvrdí, vo svojom tíme má veľa potencionálnych nových „rákovcov“, ale zároveň zdôrazňuje, presadí sa len ten, „kto robí to, čo ho naozaj baví, a robí to naplno,“ dodáva Róbert Rák starší.
Autor: - šat -, -svr-