Prvé kroky rozvoja novej silikátovej výroby v regióne

V predchádzajúcich číslach našich novín sme uviedli sériu rozhovorov s predsedom RK SOPK Jurajom Dobrockým. Témy o postavení a možnostiach nášho regiónu zaujali najmä odbornú, ale aj laickú verejnosť. Svedčia o tom ohlasy čitateľov, z ktorých niektoré sme

v minulom čísle zverejnili. Keďže problematika ekonomického postavenia a rozvoja regiónu vyžadovala časté používanie odbornej terminológie, rozhodli sme sa informácie o prvých krokoch a plánoch realizácie projektu rozvoja silikátového priemyslu uverejniť populárnejšou formou. Sprístupnenie tejto problematiky ako najnádejnejší projekt rozvoja nám ponúkol Ing. Miroslav Zervan, šéf marketingu združenia 1. ESO. Toto združenie koordinuje celú koncepciu aj realizáciu rozvoja silikátového priemyslu u nás.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Pán Zervan, pre Združenie 1. ESO ste pracovali pri realizácii jeho projektov v Bratislave. Náš región poznáte skôr z odbornej, a to hlavne ekonomickej stránky. Ako sa vám tento kraj pozdáva ako vaše nové pôsobisko?
Existuje na svete mnoho krásnych miest, kde sa človek cíti úžasne a kde má pocit, že je súčasťou zázraku stvorenia. Keď však idete po ceste do Lučenca v tento jesenný čas a máte možnosť vnímať okolie, razom Vás opantá tá okolitá krása tak, že Vám vyrazí dych. Jednoduchá, mierne zvlnená krajina, za každým vrcholom nový pohľad, ešte úžasnejší ako ten predchádzajúci. Maliar by nevedel položiť farby a tvary na plátno dokonalejšie.
A predsa Vám stisne srdce, keď si uvedomíte, že tá krása zostala na povrchu. Zašlá sláva tohto kraja je dobre ukrytá pri pohľade z cesty, ale pri podrobnejšom skúmaní ju vidieť na každom kroku. Nie je to tak dávno, keď sa niesla svetom sláva tunajších sklárov, keramikárov či smaltárov. Z tehál, škridiel a čadiča z tohto regiónu sa stavala Budapešť a iné mestá. To, čo zostalo do dnešných dní, je stále viac len biednym odrazom bývalého lesku. Pritom ešte pred nie tak dávnymi rokmi boli v tejto oblasti podnikové riaditeľstvá, vývojové pracoviská predovšetkým v silikátovom priemysle. Pomaly a postupne sme však videli postupný útlm sklárskej výroby - najväčšej výrobnej oblasti regiónu - a podobne skončil aj priemysel keramiky, smaltársky, tehliarsky a teraz sa to deje aj v oblasti spracovania magnezitu.

SkryťVypnúť reklamu

- Trochu pesimistické, nemyslíte? Vidíte tu nejakú perspektívu?
Pesimistické len na prvý pohľad. Uvedomenie si situácie je prvým krokom k jej riešeniu. Napriek tomu, čo som povedal, tvrdím, že tento kraj je plný bohatstva. Oblasť v okolí Lučenca, vymedzená Cerovou vrchovinou a zo severu Poľanou, je výnimočná v rámci celej Európy. Málokde v Európe prebehla na tom istom území vulkanická a tektonická činnosť v troch základných obdobiach vývoja Zeme. Výsledkom týchto procesov je veľká rozmanitosť nerudných surovinových zdrojov. K najvýznamnejším, z pohľadu dnešných možností a znalostí ich využitia už nepatria len suroviny sklárske či kaolín, magnezit a iné doteraz používané, ale predovšetkým tzv. moderné silikáty druhej generácie. Medzi ne patria najmä smektity, diatomity, alginity a bazalty.
Prvé z nich - smektity a diatomity - vznikli ako sprievodný jav vulkanickej činnosti pred 15-20 mil. rokov. Ich výnimočnosť spočíva v tom, že sú organického pôvodu. Sú to vlastne telá rozsievok, ktoré zaraďujeme do prvopočiatkov vzniku života na Zemi. Ich telesnú schránku by sme mohli prirovnať k ulite slimáka. Sedimentáciou týchto „mini domčekov“ v kráteroch sopiek vznikli dnešné smektity a diatomity. „Domček“ rozsievky bol na ich štruktúru ideálny. Taký, aký dokáže vytvoriť len samotná príroda. Ich výskyt v regióne je natoľko významný, že sa dá reálne uvažovať o znovuzrodení silikátového priemyslu z dlhodobého hľadiska.
- Ložiská nerudných surovín sú známe, boli tu aj predtým, ale nič sa nedialo. Naopak, ako ste už spomenuli, závody na ich spracovanie zanikli alebo postupne zanikajú. Čo Vás oprávňuje k tomu, že hovoríte o znovuzrodení?
Logicky na poznanie o bohatstve regiónu nadväzujú aj plány využitia týchto surovinových zdrojov ako základu pre jeho ďalší rozvoj. V dnešných časoch globalizácie a sústreďovania výroby do celkov to vedie k budovaniu hospodárskych systémov, napríklad zón.
Hospodárska zóna, ktorá sa pripravuje v regióne Lučenca, je viac ako len súbor závodov a podnikov, pôsobiacich na jednom teritóriu. Je to predovšetkým ucelený systém, ponúkajúci pre investorov taký súbor podmienok, v ktorých môžu pôsobiť efektívnejšie. V prvom rade dobudovanú infraštruktúru, to znamená cesty, kanalizáciu, energetické zdroje, ale aj pracovnú silu.
Navrhovaná silikátová zóna v ponímaní lučeneckého regiónu navyše nie je len vymedzeným územím, ktoré spĺňa takéto podmienky fungovania, ale zároveň s tým ponúka využitie mimoriadnych zdrojov nerudných surovín, ojedinelých nielen na Slovensku, ale v širokom európskom meradle.
Nečudo teda, že sa objavilo viacero pokusov zriadiť takúto zónu aj v tunajšom regióne. Všetky doterajšie snahy však vyzneli naprázdno. Príčiny sú rôzne, azda najdôležitejšia je aj spomínaná infraštruktúra, najmä tá nadregionálna. Diaľnica zo západu na východ sa končí ďaleko pred Lučencom, prepojenie severu s juhom je v nedohľadne. Preto je potrebné ponúknuť investorom iné výhody, medzi ktoré patria aj ložiská nerudných surovín.
- Pokusy získať do regiónu investorov tu však už boli a neskončili sa veľmi slávne. Myslíte, že tento projekt má nádej na úspech?
Verím tomu a veria tomu, chvalabohu, aj iní. Na základe doterajšieho poznania vznikol aj projekt silikátovej zóny. Najprv nesmelo, neskôr však začal nadobúdať ostrejšie kontúry a získavať podporu. Paradoxne však väčšiu v oblastiach mimo regiónu.
- Žeby ste si nedôverovali?
Hľadať východiská len v tom, že ponúkneme územie a voľnú pracovnú silu, už nestačí. Podobných projektov je veľa aj v regiónoch, kde na to majú lepšie podmienky. Aj preto vznikol projekt silikátovej výroby.
- A prečo práve silikátová výroba?
Podľa vyjadrení viacerých prognostikov a vedcov bude 21. storočie érou keramiky a érou tzv. zelených technológií, a práve táto oblasť je rozhodujúcou časťou silikátového priemyslu. Ten sa dnes zaraďuje medzi strategické so stále sa rozširujúcimi možnosťami využitia – od stavebníctva cez poľnohospodárstvo až po kozmický výskum. Čím iným teda začať rozvoj ekonomiky regiónu, ako práve tým, čo je v ňom unikátne - dostatkom suroviny, vhodnou polohu, ktorá pri dobudovaní infraštruktúry dovoľuje exportovať na všetky významné trhy, ale aj pracovnou silou, historicky naviazanou práve na tento priemysel. Za týchto okolností by bolo nezmyslom orientovať sa, rovnako ako viaceré iné oblasti Slovenska, len na montážnu výrobu (prípadne výrobu súvisiacu s rozvíjajúcim sa automobilovým priemyslom). My máme veľmi reálnu možnosť naštartovať ekonomiku regiónu práve rozvojom silikátového priemyslu. To všetko súvisí s definovaním dlhodobej stratégie Európskej únie, ako ho potvrdil parlament v Štrasburgu. V Európe majú perspektívu výrobné odvetvia, prednostne založené na domácich prírodných zdrojoch, a zelené technológie, každopádne však odvetvia so sofistikovanou – poznatkovou – ekonomikou.
- Stratégia je jedna vec, tá sa dá načrtnúť na papieri. Čo však konkrétna realizácia, tá si už vyžaduje aj financie, konkrétne plány?
Na využitie týchto podmienok a daností regiónu existuje teda projekt, ktorý má byť východiskovým bodom pre naštartovanie ekonomiky práve využitím tunajších zdrojov, a aj riešením pre trvale udržateľný rast. V ňom sú definované nielen zdroje a ich využitie, ale aj postupnosť krokov pri vytváraní infraštruktúry a budovania jednotlivých výrobných závodov.
Dnes sme však oveľa ďalej ako v čase, keď sa spomínaný projekt začal pripravovať. Za ten čas sme sa stali plnoprávnym členom rodiny európskych krajín, otvorili sa dvere na vstup investícií, podstatne sa zmenila klíma pre investorov. Vstupom do EÚ sa stali dostupné rozvojové fondy, zlacneli úvery, legislatíva dáva investorom záruky, aké doteraz chýbali. To všetko hrá do karát prílivu investícií. A nehovoríme len o zahraničných, do hry vstupuje aj domáci kapitál, ktorý rovnako dokáže naštartovať výrobu. Nejde len o to dotiahnuť do regiónu jedného silného investora, ktorý v prvom rade hľadá lacnú pracovnú silu. Ten sa ľahko presunie na iné územie, keď sa takáto výhoda pominie. Vzápätí nastanú nové, z regionálneho pohľadu ešte väčšie problémy. Spomínaný projekt práve tým, že je založený na surovinových zdrojoch, má pritiahnuť investície, ktoré na území zostanú oveľa dlhšie, minimálne dovtedy, kým budú suroviny. Popri veľkých investoroch sa „zvezie“ aj široká škála malých a stredných podnikateľov. Vyvolá sa tak sekundárny efekt, keď jedna výroba, v tomto prípade silikátový priemysel, bude na seba viazať ďalšie odvetvia a zdynamizuje tak rozvoj celého regiónu. Popri nej porastú služby, následne kultúra, šport, rekreácia.
- Akú úlohu hrá v tomto projekte 1. európska silikátová organizácia?
Ako podpora tejto myšlienke vzniklo nezávislé záujmové združenie 1. ESO, ktoré začína vyvíjať aktivity na báze spoločného záujmu v silikátových a príbuzných odboroch. Ide o prvú inštitúciu európskeho významu na Slovensku tohto druhu. Predmetom činnosti tejto organizácie je zameranie na ekonomiku a technický rozvoj v oblasti využívania nerudných surovín. Súčasne s tým však pri exploatácii prírodných zdrojov kladie dôraz aj na princípy a zásady ochrany životného prostredia.
Poslaním organizácie je vytváranie možností a podmienok na tvorivú činnosť podnikateľov, obchodníkov, vedcov, učiteľov, technickú a humanitnú inteligenciu pri formovaní cieľov vývoja a rozvoja v oblasti využívania nerudných surovín za účasti medzinárodných subjektov. Lučenec sa tak stáva sídlom organizácie, pôsobiacej v sektore, ktorý zakladá veľké možnosti rozvoja sofistikovanej ekonomiky a výroby, založenej na moderných zelených technológiách. Smeruje k využívaniu prírodných zdrojov a ich použitiu na výrobky, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, keďže vznikajú na čisto prírodnej báze.
Inštitúcia 1. ESO predstavuje funkčný priestor na komunikáciu a kooperáciu pre cezhraničnú spoluprácu, komplexné formy služieb pre výrobnú základňu, jej rozvoj, vývoj a overovanie jeho výsledkov. Aj na jej fungovanie vznikol v centre Lučenca komplex budov s rovnakým názvom ako inštitúcia. Spolu s kongresovým a hotelovým komplexom sa tak môže uchádzať o organizovanie domácich i medzinárodných konferencií a kongresov.
- V centre Lučenca vznikla moderná zóna okolo historickej Reduty, postavená ako silikátové centrum. Dnes je viac-menej hotové. Aký však bude jeho ďalší osud?
Silikátové centrum, ktoré vzniklo v centre Lučenca, má svoju históriu. Jeho duchovní otcovia a tvorcovia sa inšpirovali bájnym vtákom Fénixom, ktorý vstal z popola a symbolizuje tak myšlienku znovuzrodenia. Na tomto mieste a práve v tomto čase, keď si pripomíname pamiatku zosnulých, chcem predovšetkým spomenúť tých tvorcov, ktorí sa dnešnej podoby realizácie ich sna už nedožili. Predovšetkým tvorcov ideí PhDr. Gabriela Krúdyho, Ing. Edmunda Hermela, Ing. arch. Viliama Znášika, ktorý myšlienku Fénixa premietol do 60-metrovej budovy 1. ESO. Pri pohľade zdola je architektúra podobná tomuto bájnemu vtákovi, ktorý rozťahuje svoje krídla a chystá sa vzlietnuť. Pôdorys budov je prienikom štvorca a trojuholníka. Trojuholník predstavuje spojenie troch živlov – ohňa, vychádzajúceho z centra štvorca, slnka a vody – ktoré symbolizujú základ života. Elegantne zvedená energia slnka sa triešti na nádvorí v podobe lúčov, zvýraznených žltou dlažbou. Z prieniku slnka a vody vychádza kvet v symbolike sochy Zlatého Fénixa. Architektúra tak vniesla trochu poézie do biznisu. Celý komplex sa tak stal akýmsi symbolom, stvárňujúcim históriu Lučenca, jeho prepojenie so súčasnosťou, rovnako ako silu a chuť vstať z popola a začať nový život. Silikátové centrum má ambíciu prichýliť firmy a organizácie, ktorých činnosť súvisí so silikátovou výrobou, ale aj iné inštitúcie, napríklad dve najsilnejšie nemecké poisťovne. Okrem toho ponúka byty a aby sa naplnil celkový polyfunkčný charakter, v prízemí sú obchodné priestory, ktoré sa postupne napĺňajú obchodmi so zaujímavou ponukou a priestormi na príjemné posedenie.
- Prednedávnom, pri slávnostnom otvorení celého komplexu, sa položil aj základný kameň výstavby nového závodu. Máme to chápať ako prvý konkrétny výstup spomínaného programu rozvoja?
Za pilotný z programu rozvoja silikátového priemyslu bol vybraný projekt výroby ľahkých celokeramických montovaných domov. V krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou predstavujú náklady na bývanie 40 percent zo všetkých výdavkov obyvateľstva. Oblasť bývania tak predstavuje najväčší rozvojový trhový potenciál. Spoločnosť, ktorá ho chce využiť, musí prísť v správnom čase s produktom, ktorý sa výrazne kvalitatívne odlišuje od ponuky, aká je dnes na trhu.
Spoločný projekt na výrobu celokeramických montovaných domov je prirodzeným vyústením spolupráce nemeckých a rakúskych odborných partnerov a finančne aj maďarských a domácich firiem. Na jednej strane sú teda významné firmy v oblasti stavebnej výroby v Maďarsku, na strane druhej nositelia inovačných stavebných technológií a vlastníci významných ložísk nerudných surovín v okolí Lučenca.
- Výroba je teda „na spadnutie“. Kedy by sme mali očakávať prvé výstupy?
Harmonogram realizácie projektu hovorí o spustení výroby začiatkom roku 2007. Nábehová krivka výroby bude realizovaná pôvodnou receptúrou od nemeckých, rakúskych a českých výrobcov. Ich odborníci budú garantovať plynulé spustenie prevádzky a zaškolenie pracovníkov. Oproti pôvodnej receptúre je časť komponentov pri lučeneckom projekte nahradená domácim, špeciálne upraveným smektitom.
Po zvládnutí nábehovej krivky bude zavedený prvý inovačný program na báze využitia smektitov. Dnes klasicky používané izolačné materiály nahradí izolačná vrstva z prírodného SIOPORU. Je to materiál vyrobený v kombinácii zo smektitov. Má vynikajúce tepelno-izolačné vlastnosti, zabezpečuje výbornú zvukovú izoláciu, je paropriepustný a zároveň čisto prírodný materiál. Do konca roka 2007 sa bude dovážať od rakúskeho partnera, ale už čoskoro ho začneme vyrábať na Slovensku. Zavedením tejto inovácie sa výrazne zmení proces zatepľovania stavby. Zatiaľ čo napríklad pri polystyréne sa zatepľovanie realizuje až na hrubej stavbe, Siopor umožní naniesť izolačnú vrstvu priamo pri výrobe v závode. Okrem časovej úspory sa dosiahne aj úspora ekonomická, pretože odpadne pracná montáž izolácie priamo na stavbe a doprava na stavbu. V tejto fáze projektu je už zákazníkovi k dispozícii keramický dom
so stopercentného prírodného materiálu.
- Inovačný program je teda, podľa toho, čo ste doteraz uviedli, bohatý. Možno očakávať, že sa v budúcnosti ešte rozšíri?
Určite áno. Tretia fáza projektu, ktorá sa bude realizovať, spočíva v náhrade pôvodného materiálu za DIATOMIT. Z mletého diatomitu sa získa materiál, ktorý je svojimi fyzikálnymi vlastnosťami priam predurčený na použitie v stavebníctve. Ako už bolo spomenuté, diatomit pozostáva z „domčekov“ rozsievok. Má amorfnú štruktúru, ktorá sa pri jeho spracovaní tlakom ešte zvýrazní.
Jednou z vlastností diatomitu v spojení so Sioporom je vysoká absorbčná schopnosť. Okrem prebytočnej vlhkosti je schopný viazať na seba aj jedovaté látky z prostredia, ktoré sa uvoľňujú z náterov nábytku, lepidiel a ostatných chemických produktov používaných v domácnosti. Výsledný produkt potom bude mať vynikajúce tepelno-izolačné, protihlukové a fyzikálne vlastnosti. V dome postavenom z takéhoto materiálu sa vytvorí ideálne prostredie na bývanie.
K tomu pristúpi aj ďalšia fáza ekologizácie domu, ktorá je spojená s náhradou klasického portlandského cementu za EKOCEMENT. Je plánovaná koncom roka 2008. Výroba ekocementu je výrazne lacnejšia, pretože namiesto vypaľovania sa vstupná surovina len mechanicky spracuje. Ideálnym materiálom na výrobu ekocementu sú práve smektity.
- Čo na to konkurencia? Myslíte si, že sa presadíte, keď výrobcov montovaných domov je dnes neúrekom?
Konkurenční výrobcovia dnes dosahujú pomerne dobrú hodnotu tepelnej vodivosti vďaka primiešaniu polystyrénu do keramickej zmesi, pričom svoj dom označujú pojmom ekologický. Inováciami v rámci projektu výroby montovaných domov v regióne Lučenec sa dá uvažovať s dosiahnutím rentability porovnateľnej s konkurenciou pri cene výsledného produktu o 30 percent nižšej a súčasne lepších kvalitatívnych parametroch. Veľkú perspektívu majú dnes najmä v oblastiach, kde prebieha investičný „boom“, konkrétne mám na mysli napríklad pobrežie Jadranu a Stredomoria. Prečo práve tu? Jednak pre rýchlu výstavbu, ktorou sa montované domy všeobecne vyznačujú, ale v druhom rade pre ich vlastnosti. Keďže sú to predovšetkým stavby na využitie v turistickej sezóne a stavajú sa v oblastiach, kde je pomerne drahá pracovná sila, ich použitím sa dosahujú významné úspory na nákladoch. Použité materiály majú vyššiu odolnosť voči klimatickým podmienkam na pobreží oproti napríklad dreveným domom, sú odolnejšie voči vetrom a vysokým teplotám. Záujem je potvrdený aj odbytom. a tak môžeme oprávnene očakávať, že popri domácom trhu budú významným odbytiskom pre túto výrobu práve spomínané lokality cestovného ruchu. Dnes je už výroba prvého závodu vypredaná na dva roky vopred.
Práve v tunajšom regióne vzniknú závody, ktoré sa ako jediné v Európe môžu vďaka výnimočným surovinovým zdrojom stať výrobcami stopercentne ekologického keramického domu s najlepšími kvalitatívnymi parametrami.

SkryťVypnúť reklamu

V priebehu rokov 2007 až 2010 predpokladáme výstavbu 12 nových výrobných závodov. Ich výroba bude vzájomne previazaná a výrobky majú zabezpečený odbyt. Závody s osobitným postavením v inej ako stavebnej oblasti (špecializovanejšie spracovanie silikátových surovín) dostanú priestor v druhej etape do roku 2014. Predpokladáme, že takýchto špecializovaných závodov bude 16. Ak nám program silikátovej výroby vyjde podľa predpokladov, do ôsmich rokov bude v rámci 28 závodov zamestnaných okolo 6800 pracovníkov.



Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 21 909
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 798
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 939
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 376
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 341
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 905
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 603
  1. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  3. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  4. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  5. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  6. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  7. Martin Borecky: Rakovina
  8. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 236
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 451
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 153
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 325
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  3. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  4. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  5. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  6. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  7. Martin Borecky: Rakovina
  8. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 236
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 652
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 451
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 153
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 325
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu