Mestu dal zbohom a usadil sa na samote uprostred hôr

Miro Švický si chlieb pečie v hlinenej peci a košele si šije sám. Ľuďom sa prihovára piesňami.

Miro Švický sa rozhodol opustiť ruch veľkomesta a usadiť sa na lazoch.Miro Švický sa rozhodol opustiť ruch veľkomesta a usadiť sa na lazoch. (Zdroj: Marcela Ballová)

Je málo ľudí, ktorí by sa rozhodli žiť životom, aký si zvolil Miro Švický. Opustiť ruch veľkomesta, vzdať sa všetkých moderných vymožeností a usadiť sa na opustenej samote kokavských lazov, to chcelo poriadnu dávku odvahy.

Neviedla ho zvedavosť, skôr potreba oddychu. Cítil, že zmysel života a balzam na dušu nájde práve v prostredí, v ktorom žije dodnes.

Svoj odchod do iného sveta neoľutoval a tvrdí, že do lesa vlastne neodišiel. On sa do neho len vrátil. Je miestom, kde sa cíti doma.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potulky po Podpoľaní

Miro sa hodný čas pohrával s myšlienkou radikálne zmeniť svoj život. Vedel, že jeho existencia v meste sa raz musí skončiť. Tvrdí, že rozhodnutie len potrebovalo dozrieť.

SkryťVypnúť reklamu

„Už ma nebavilo robiť fujary na siedmom poschodí v paneláku alebo bubny na balkóne, z ktorého máte „krásny“ výhľad na agáty lemujúce štvorprúdovku. Vždy som si hovoril, že raz budem bývať v dome, z ktorého okien sa nebudem pozerať na šedý asfalt a betónové králikárne,“ začal Miro svoje rozprávanie.

Spomienky na detstvo, ktoré prežíval u starkých, kde sa cítil ako doma, boli každým dňom silnejšie. Sen o skromnom príbytku ďaleko v horách, kde líšky dávajú dobrú noc a uspávanku spieva potok, si splnil.

„Kraj pod Poľanou som poznal. Folklór a ľudové umenie, to sú moje srdcovky. Neraz som bol na Podpolianskych slávnostiach. Vyhrával som na korýtkových husliach a spieval, pokiaľ mi stačil hlas. Takmer mesiac som sa len tak túlal. Zaspával som pod stromami, bosými nohami behal po tráve. Hľadal som miesto, kde by som sa mohol usadiť. Aj keď som bol na lazoch, predsa sa mi len zdalo, že tento krásny kraj bol pre takého ako ja, ktorý hľadá samotu a pokoj, husto osídlený. Potešil som sa, keď mi priateľkin otec poradil, aby som si zašiel obzrieť samotu na kokavských lazoch. Oplatilo sa. Miesto, kde dodnes žijem, mi hneď prirástlo k srdcu. Ako sa hovorí, bolo to pre mňa to pravé orechové," priblížil Miro.

SkryťVypnúť reklamu

Miesto, na ktorom akoby zastal čas

Kráčame lesom, kde len vychodený úzky chodník svedčí o tom, že ideme naozaj správne. Drevenú tvár, ktorú so štipkou fantázie vyrobil Miro, si musí všimnúť každý, kto prichádza na samotu.

Onedlho sa horou rozlieha štekot psov. Biela Snežka beží privítať domáceho pána, ktorý sa práve vrátil z mesta.

„Bol som ešte dokúpiť veci potrebné pri rekonštrukcii domu. Chcem mu dať novú tvár,“ povedal Miro a vošiel do chodby, v ktorej už stihol položiť novú dlažbu.

Každý, kto prekročí prah Mirovej usadlosti pochopí, čo jej majiteľ vo svojom živote hľadal. Okrem pokoja to bolo hlavne splynutie s prírodou.

„So sťahovaním nebolo veľa práce. Pár vecí v batohu mi úplne stačilo. Všetko, čo som potreboval na prežitie, som našiel na lúke alebo v lese. To, čo zachýbalo, som si vyrobil sám,“ podotkol mladý muž, ktorý nikdy nemal problém s tým, čo si oblečie alebo položí do hrnca.

SkryťVypnúť reklamu

„Chlieb si upečiem v hlinenej peci na dvore. Začala sa však váľať. Treba ju prikryť. Ani pečenie posúchov nie je pre mňa žiadnym tajomstvom,“ utrúsil a odbehol sa preobliecť do svojich pohodlných, vlastnoručne ušitých nohavíc. Košeľu z plátna si tiež ušil sám. Ani výroba opasku s ligotavými prackami nebola pre Mira žiadnym problémom.

Pri čaji z voňavých byliniek sa dozvedáme o táboroch, ktoré domáci pán každoročne poriada. Skauti aj deti ho poznajú ako Žiarislava. Je to jeho druhé meno. Tvrdí, že mu ho dalo slnko. Pre Mira znamená viac ako to, ktoré má zapísané v rodnom liste.

Žiarislavove tábory majú jedinečnú atmosférou. V starej kolešni si táborníci vyrobia svoju drevenú lyžičku, misku alebo šíp. Ani tajomstvo ušitia „čarovnej“ košele, dojenie kôz alebo prípravu tradičných slovanských jedál si Miro nenecháva o pre seba.

Učarovala mu hudba

„Nie som žiadny odľud. Rád stretávam nové tváre. Aj do mesta občas zájdem a prinesiem si všetko, čo si nedokážem vyrobiť sám,“ zasmial sa rodený dobrodruh a vložil do prehrávača svoje najnovšie cédečko. Je v poradí deviate. Jeho názov Z vrchárskeho raja hovorí za všetko.

Námety čerpá z ľudových piesní alebo si napíše a zhudobní vlastný text. Spieva o prírode, o osudoch ľudí z vrchov alebo sa nechá inšpirovať udalosťami, ktoré sám prežil.

„Pred dvoma rokmi vyrúbali v Detvianskej Hute šestnásť líp. Táto udalosť ma motivovala k zloženiu piesne,“ povedal hudobník, ktorému nie je cudzí hádam žiadny z ľudových nástrojov.

Vlastnoručne vyrobené píšťalky, fujary, husle či bubny pod Mirovými rukami ožívajú. Clivé tóny gitary ľudovú hudbu ozvláštnia. Pri jednej z piesní si sadol k dreveným bubnom potiahnutým kožou. Pri druhej zobral do rúk gitaru. Hudbu potrebuje precítiť.

Návštevy sa zvyknú zdržať

Veľakrát sa stalo, že do usadlosti zavítali zvedavci, skauti alebo ľudia, ktorým je život, aký vedie Miro, blízky. Prídu na deň alebo dva a napokon sa zdržia mesiac, ba aj rok.

„Nikdy mi nevadilo. Raz som sa rozhodol, že si urobím nedeľné voľno. Podojím kozy a budem relaxovať. Pozerám z okna a vidím, že k domu sa blíži koza, za ňou človek, ďalšia koza, člověk, potom somár a za ním ďalší ľudia. Opýtali sa ma, či sa u mňa môžu zložiť. Ukázal som im starý domček a ohradu, kam zatvoriť zvieratá. Bola to jedna z milých návštev, ktoré sa u mňa zdržali,“ zaspomínal Miro.

„Po pravde, nikdy som nebol sám. Aj na samotu sme prišli dvaja. Ja a pes Borko, ktorého mi daroval bača z Očovej,“ dodal a zastal si medzi dvere.

„Kozenky moje, dosť bolo paše ...“ zanôtil. V tej chvíli zacinkali zvočeky. Stádo sa vracia.

Prvý pozdravil domáceho pána rohatý cap Divko. Poskakujúce kozliatka sa rozbehli dolu stráňou. Aj štyri čuvače sa dožadovali pozornosti. Všetko tu má svoj nemenný poriadok už niekoľko rokov. Presne taký, aký voľakedy panoval v chudobných príbytkoch na lazoch.

Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 233
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 548
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 13 487
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 010
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 648
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 508
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 025
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 320
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 844
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 670
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 480
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 381
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 199
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 075
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 844
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 670
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 480
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 392
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 381
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 199
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 075
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu