vého auta sa v piatok večer jeho rodina dočkala správy o smrti. Jána Koršóa v piatok 16. januára 2004 zastrelili. Vrah zabíjal na frekventovanom parkovisku v Bojniciach, neďaleko plážového kúpaliska. Správa o jeho smrti šokovala tisíce ľudí. J. Koršó bol známy človek. Tykal si s mnohými politikmi, otvorene kritizoval Mečiarove praktiky. Takáto kombinácia, zvádzala k mnohým úvahám. Polícia nevylučovala ani politický motív. Na jeho pohreb prišlo takmer viac ako dvetisíc ľudí. Nechýbal medzi nimi ani terajší prezident Ivan Gašparovič. Za slzy sa nehanbili ani tvrdí muži. Píše sa marec 2006. Prípad vraždy stále nie je uzavretý.
RÁD JAZDIL NA KOŇOCH
„Bol to obyčajný človek, žiaden nafúkaný politik. Miloval kone a autá. To, čo popísali o ňom niektorí novinári, boli nezmysly. Nikdy nepatril medzi žiadnych mafiánov. Doma sme sa rozprávali o obyčajných veciach, neviedli sme žiadne debaty o politike. Bol realistom. Mal skúsenosti, ktoré vedel zúžitkovať pri riadení mesta. Nebol bábka, ktorej pridelia funkciu, a potom otvára ústa a hovorí len to, čo mu dovolia povedať. Občas sa zvykol spýtať, Jarka, a ty by si to ako? Hoci bol takmer každý deň unavený, vždy si našiel čas na rodinu,“ spomína na svojho manžela vdova Koršóová. Prežili spolu 30 rokov. Zvykla si, že čas a energiu venoval nielen rodine, ale aj rodnému mestu a ľuďom, ktorí v ňom žijú. Na kozube vo vstupnej hale má jeho fotografiu. Vedľa nej je množstvo figurín koní. Rád na nich jazdil. Rozumel im. Jeho obľúbeného žrebca po jeho smrti museli predať. Nikoho neposlúchal. „Vždy som si myslela, že havaruje, alebo spadne z koňa. Aj v ten večer, keď mi prišli oznámiť tú tragédiu, prvé, čo mi vyletelo z úst, bolo to, že či havaroval. Správu o tom, že ho zastrelili, som počúvala ako v mrákotách. Ešte aj dnes sa mi zdá, že vo dverách zaštrngajú kľúče a Janko povie, zdržal som sa, ale už som rád, že som doma,“ hovorí vdova.
DOSTAL PREZÝVKU „ŽELEZNÝ MUŽ“
Funkciu primátora mesta zastával desať rokov. Mal kontakty na najvyšších miestach. Nie nadarmo dostal prezývku železný muž Poltára. Jedni ho velebili, iní zatracovali. Vyčítali mu najmä priateľstvo s nemenovaným právnikom, ktorého meno rezonovalo pri mnohých privatizačných kauzách. No on si z toho nič nerobil. Tvrdil, že každá senzácia trvá dva dni a ich spája priateľstvo a láska ku koňom. Sedel v predstavenstve Ipeľských tehelní a v dozornej rade poltárskych sklárni. Už niekoľko dní po jeho smrti nastali v sklárňach problémy. Terajší prezident deň po jeho smrti vyhlásil: „Je to hrozná tragédia, pre rodinu, mňa osobne, aj pre mesto. Práve on sa zaslúžil o to, že sa Poltár stal okresom.“
Slovami chvály vtedy nešetril ani jeho zástupca František Krajčo. „Vždy dodržal slovo. Ľudia ho mali radi a cenili si jeho prácu. Ešte vo štvrtok rokoval so zahraničným investorom...“ Dnes často pri jeho hrobe horia sviečky a ľudia zvyknú len tak, ponad plot, pani Jarke zakričať, ten náš Janko nám chýba.
GUĽKA HO ZASIAHLA DO HRUDE
Na osudné parkovisko primátor s Jozefom Š. prišiel pár minút pred pol štvrtou. Krátko po príchode k ich autu pristúpil 20-ročný Filip L. z Prievidze. Namieril na posádku auta pištoľ a primátora žiadal, aby mu okamžite dal peniaze. Koršó s Jozefom sa chceli brániť. No mladý muž sa uchýlil k streľbe. Primátora zasiahol do hrudníka a jeho spolujazdca postrelil do ruky. Okolo auta sa zbehli ľudia. Snažili sa pomôcť, ako vedeli. Prvý muž Poltára ťažkým zraneniam pri prevoze do nemocnice podľahol. Vrah dostal strach a utiekol do poľa. Zadržali ho v neďalekej obci Kamianka. Je obvinený z vraždy a stále čaká na konečný verdikt súdu. Po dvoch rokoch sa opäť bude prípadom zaoberať Krajský súd v Trenčíne. Verejné pojednávanie určili na 20. až 22. marca. Krajská prokuratúra podala žalobu už vlani v lete, ale krajský súd vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Podľa hovorkyne generálneho prokurátora S. Husárovej podala krajská prokuratúra proti rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší súd. Ten v januári tohto roku sťažnosti vyhovel a krajský súd musel vytýčiť pojednávanie.
MANŽELA MI UŽ NIČ NEVRÁTI
„Manžel nemal u seba milión, keď šiel kupovať auto. Viem to. Nechcem ani pomyslieť na to, čo sa mohlo stať, keby bol so sebou zobral nášho syna,“ hovorí pani Jarka. V jeho pracovni ostalo všetko tak, ako ju zanechal. Len sedlo pribudlo do izby. Na stenách visia fotografie koní. Svoje miesto mali aj v jeho kancelári na úrade. Ján Koršo si kúpil pozemky aj budovy starého družstva. „Rád tam chodieval. Najlepšie sa cítil v sedle. Chodil jazdiť do hory. Bol to jeho relax. Aj k truhle sme mu priviedli koníka,“ spomína vdova. Vrahom svojho manžela nepraje nič zlé. Budú ich súdiť iní, nie ona. Na druhý deň po vražde polícia zadržala aj Jozefa M. z Prievidze, ktorý bol údajne iniciátorom lúpeže. Filip je obvinený z vraždy, Jozef čelí obvineniu z trestného činu lúpeže formou organizátorstva. Okrem toho sú obidvaja obvinení aj z nedovoleného ozbrojovania. Mladšiemu Filipovi hrozí až výnimočný trest, a to 25 rokov odňatia slobody. Tridsaťdvaročnému Jozefovi hrozí 8 až 15-ročné väzenie. „Manžela mi už nič nevráti. Deti prišli o starostlivého otca, toto mesto o dobrého človeka. Prednedávnom sa mi narodil vnuk. Volá sa Janko. Keby sa bol toho dožil môj Janko, bol by veľmi šťastný,“ dodáva vdova po primátorovi Poltára.
