Páračky v Políchne sa opäť vydarili
ie je z roka na rok väčší záujem. K páračkám neodmysliteľne patria aj pampúšky a čaj s rumom. Tento ročník páračiek bol trochu netradičný. Vyhlásili sme totiž súťaž o najlepšie pampúšiky. Každá gazdiná, ktorá sa chcela do súťaže zapojiť, napražila doma pampúchy a doniesla ich na posúdenie porote. Tá si na nich pochutnala a potom ich vyhodnotila. Ocenenia boli finančné. Veľmi sme sa im potešili, ale dlho sa u nás neohriali. Darovali sme ich našej dôchodkyni, ktorá stratila peňaženku. Mala v nej svoj beztak malý dôchodok. Nepoctivý nálezca však peňaženku nevrátil, čo nás veľmi nemilo prekvapilo. Veď Políchno je malá dedinka, každý každého tu pozná. Tetuška sa veľmi potešila. Niekedy stačí veľmi málo, aby mal človek k človeku bližšie. Na záver môžem povedať, že páračka aj súťaž boli úspešné. Domov sme sa rozchádzali až v neskorých hodinách. Už sa tešíme na ďalšie. Za MO MS M. Schedlingová
Ad: Môj manžel je alkoholik
Alkoholizmus je choroba
Milá redakcia! S veľkým záujmom som si prečítala príbeh o Oľge, ktorá žije s alkoholikom. Chvíľami som mala pocit, že čítam o sebe. Pred desiatimi rokmi som zažívala presne to isté, čo ona. Žila som s mužom, ktorý si rád vypil. Dôvod si vždy našiel. Najčastejšie to boli kamaráti. Trpela som ja aj moje dve deti. Jedného dňa som si povedala dosť a odišli sme. Najskôr sme žili v dvojizbovom byte u mojich rodičov. Boli skvelí. Hoci sami nemali nazvyš, pomáhali nám,ako mohli. Našťastie som mala prácu, ktorá nás ako tak uživila. Potom sme si našli podnájom. Stretla som dobrých ľudí. Neskoršie mi predali byt za veľmi výhodných podmienok. Deti sú už dnes dospelé, žijú sami. S vlastným otcom sa nestretávajú. Keď ho stretnú, radšej sa mu vyhnú. Nevedel prestať s pitím. Ja som šťastná. Žijem si spokojne. Len jedno ľutujem, že som od bývalého manžela neodišla skôr. Alkoholizmus je choroba. Kto nenájde odvahu priznať si, že je alkoholik, nemá šancu vyliečiť sa. Čas je v tomto prípade nepriateľ. Pani Oľga, neváhajte, osloboďte sa od muža, ktorý sa už dávno rozhodol pre pijatiku a nie pre vás. Verte mi, viem, o čom hovorím. Vaša čitateľka Veronika
Oľga, ukonči
nefunkčný vzťah
V prvom rade vám chcem popriať veľa zdravia a pracovných úspechov v novom roku. Zdá sa mi, že vaše noviny sú od nového roku lepšie a konečne je tam aj čo čítať. Mňa zaujal v minulom čísle príbeh ženy, ktorá žije s alkoholikom. Radím ti, dievča moje zlaté, uteč skôr, ako aj teba stiahne na zlé chodníčky. Čo si nevážiš samú seba, že necháš so sebou tak zametať? Veď on si ťa neváži, je to chudák, ktorý potrebuje psychiatra. Máš kam ísť, tak čoho sa bojíš? Mám 52 rokov, a keby mi môj manžel povedal, že som tučné prasa a on má inú, v tej chvíli by som si zbalila kufre. Držím ti palce, aby si našla odvahu skoncovať s nefunkčným vzťahom.
Zuzana B.
Deti si mohli vyskúšať aj nepriestrelnú vestu a putá
Na posledné dve hodiny vlastivedy žiaci 3. ročníka ZŠ na Vajanského ulici v Lučenci určite tak rýchlo nezabudnú. Navštívili ich totiž dvaja policajti spoločne s jedným hasičom. Po ich pútavom rozprávaní nemali zvedavé otázky
žiakov konca kraja. Najväčší zážitok však mali deti nepochybne z toho, že si mohli vyskúšať nepriestrelnú vestu, navliecť si ozajstné putá, alebo sa obliecť do kompletnej hasičskej uniformy. Páni Albert, Guľáš a Krajčo nám umožnili prežiť opäť jeden netradičný školský deň.
Andrea Grendová
Farská katolícka charita hodnotí svoju činnosť
Pominuli sa Vianoce, kedy sa ľudia stávajú lepšími, majú k sebe bližšie, kedy malý plamienok lásky horí aj pre iných ľudí, kedy sa zväčša rozdáva radosť a šťastie aj pre tých, ktorí nemajú pri sebe svojich najbližších. Katolícka charita už v dlhšom časovom predstihu pred Vianocami sa pripravovala na sviatok sv. Mikuláša a vianočné sviatky. Bolo potrebné zabezpečovať rôzne činnosti a prípravy, aby sa naše zámery vydarili. Ani sme sa nenazdali a bol tu 6. december a tým vrcholiace sa prípravy pre návštevu chorých detí v nemocnici a tiež návštevy mnohodetných rodín v Lučenci. Náš Mikuláš vystrojený celý v červenom plášti a s dlhou bielou bradou navštívil predovšetkým nemocné deti. Tieto boli prekvapené i zvedavé, čo im Mikuláš priniesol. Pre každého sa ušlo niečo dobré a očká svietiace radosťou bola priliehavá odpoveď aj poďakovanie sa za darčeky. Podobne to bolo aj pri návšteve mnohodetných rodín, kde očakávanie a privítanie Mikuláša prebehlo s miernym napätím a zvedavosťou. Pred odovzdávaním darčekov deti prednášali básničky, spievali pesničky a tak dostávali túžobne očakávané darčeky. Ale blížili sa Vianoce, kedy tradične navštevujeme mnohé rodiny a ustavovizne. Vďaka dobrým ľuďom sa nám 23. decembra podarilo zozbierať ovocie, sladkosti, drobné vianočné pečivo, hračky a darčeky. Ešte všetko správne porozdeľovať a postupne odovzdávať podľa našich zámerov nasledovne:
V prvom rade sme navštívili Integrované sociálne centrum v Málinci, kde sa starajú o postihnuté detičky. Ďalej bola uskutočnená návšteva rodiny, kde okrem dvoch vlastných detí majú vo výchove štyroch chlapcov z detských domovov. Všade sme sa prihovárali k deťom a k opatrovateľom a popriali pokojné Vianoce. Naša cesta viedla do ubytovní SPOOL-u na Rúbanisku a do Parného mlyna, kde sme taktiež odovzdávali vianočné pečivo, sladkosti a ovocie pre sociálne slabších ľudí, pre deti a dospelých. Nemalý dojem na nás zanechala návšteva Krízového centra pre deti a návšteva žien a detí v núdzi dočasne ubytovaných v časti Domu sociálnych služieb. Krízové centrum detí, malé, milé, pekné a zdravé detičky, ktoré majú svoj domov u tých, ktorí ich s láskou prijali. Nezabudneme ani na pekného, ani nie ročného chlapčeka Gabiho, ktorého prebralo centrum len pred našou návštevou. Nedôverčivý, ale v náručí svojej opatrovateľky veľmi spokojný. Koľko lásky dávajú tieto ženy pre tých najmenších, ako si ich privinú k sebe a dávajú im zo svojho srdca a tepla. Natíska sa otázka: prečo takúto nežnosť nemohla dať deťom vlastná matka? Otázka bez odpovede. Spolu s katolíckym farským úradom sme prvýkrát pripravili a podávali na Štedrý deň dopoludnia pred katolíckym kostolom kapustnicu a pečivo. Aj keď boli spočiatku obavy, ako sa akcia vydarí, všetko dobre dopadlo, s chuťou si zajedli kapustnicu všetci prítomní, ale aj tí, ktorí stratili svoj domov a ktorých domovom je ulica. Súčasne sme pre týchto celý studený mesiac december podávali teplý čaj a pečivo, priamo v charite. V kútiku duše veríme, že sme aspoň sčasti urobili radosť a priniesli pokoj pre navštívené rodiny, deti a ich opatrovateľky. V tichej chvíľke vianočnej pohody sme si želali, aby všetky deti na svete mali dobrých otcov a obetavé mamy, aby všade zavládol pokoj a mier. Ešte poďakovanie za obetavý prístup p. farára Rákaiho a dobrovoľných členov charity, dobrým ľuďom za pečivo, ovocie a peňažné dary. Hlásili sa úplne neznámi ľudia a dávali svoj podiel pre spoločnú vec. Menovite ďakujeme p. Kurčíkovej, majiteľke lekárne Eva, za vitamíny a cukríky pre nemocné deti. Ešte raz srdečná vďaka za všetko. Chceme sa tiež poďakovať členkám Klubu dôchodcov, ktoré sa pred Vianocami zúčastnili na zasadnutí charity a svojimi vianočnými pesničkami a básňami spestrili našu prípravu. Výbor charity oznamuje, že naša charita má svoje sídlo v budove kina Apollo, vchod z Jókaiho ulice. Prijímame šatstvo, topánky a ďalšie veci, ktoré sú už doma nepotrebné a niektorým urobia radosť. Tiež vydávame tieto veci každý deň. Naša charita je otvorená pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc a radu. Tiež chcem brať účasť pri nemocných, kde umierneným slovom a vzťahom chceme rozdávať nádej na uzdravenie a pre život. Môžeme aj konkrétne pomáhať pri zabezpečovaní lekára, liekov, nákupov a pod. Sme tu pre vás!
Výbor far. Katolíckej charity
