Lučenec Rimavská Sobota Veľký Krtíš Poltár

Slocík: Stali sme sa odpadkovým košom Európy

Kvalitné mäso zo Slovenska končí väčšinou na zahraničných pultoch. U nás ľudia siahajú prevažne po lacnejšom tovare spoza hraníc.

Rastislav Slocík, predseda družstva Agrospol Boľkovce.(Zdroj: Marcela Ballová)

BOĽKOVCE. Družstvá boli kedysi pýchou každej dediny. V mnohých prípadoch z nich zostali len ruiny. V Boľkovciach však živočíšna výroba pretrvala. Tamojší Agrospol je jedným z najväčších chovateľov ošípaných na Slovensku. Situácia v tejto brandži vôbec nie je ružová. Polovica produkcie končí v zahraničí. Domáci chovatelia nedokážu konkurovať cenám mäsa v hypermarketoch. Ľudia väčšinou siahajú po produktoch zo zahraničia. Počet prasníc z roka na rok klesá. V súvislosti s aktuálnou situáciou na trhu s bravčovinou sme položili pár otázok predsedovi družstva Agrospol Boľkovce Rastislavovi Slocíkovi.

Slovenské mäso nájdeme skôr v menších predajniach regionálneho významu. V hypermarketoch viac-menej absentuje. Prečo?
Je za tým cenová politika veľkých obchodných reťazcov. Na dodávateľov bravčového mäsa a následne aj na existujúce bitúnky je vyvíjaný značný cenový tlak. To má prirodzene negatívny dopad na chovateľov. Aktuálne sú vo väčšine prípadov podmienky odberateľov pre nás neprijateľné. Ak chceme udržať výrobu, zamestnanosť a ekonomiku, tak sa musíme orientovať aj na zahraničný trh.

Znamená to, že naše kvalitné slovenské mäso sa prevažne konzumuje za hranicami a Slováci si kúpia aj také, ktorého pôvod je neraz z etikiet nejasný?
Žiaľ, je to tak. Slovenské mäsá sú kvalitné. Všeobecne v celej Európskej únii je bravčovina prísne kontrolovaná, najmä čo sa týka používania antibiotík, hormónov a rastových stimulátorov. Naopak, v krajinách tretieho sveta je legislatíva v tomto smere oveľa benevolentnejšia.

To zrejme nahráva do karát tamojším farmárom, ktorí sú viac konkurencieschopní.
Určite. Veď na dosiahnutie vyšších úžitkových parametrov používajú stimulanty a iné prípravky, ktoré my používať nesmieme a ani nechceme. Čo sa týka antibiotík, tie môžeme aplikovať len v limitovanom množstve. Slovensko je jednou z krajín s najnižšou spotrebou antibiotík v rámci Európskej únie.

Médiá sa už dlhší čas snažia rôznymi reklamami motivovať ľudí ku kúpe slovenských výrobkov. Z praxe vieme, že u konečného spotrebiteľa veľakrát zohráva úlohu cena, nie kvalita alebo lokálpatriotizmus.
Chápem, že neraz tú kvalitu nedovolí peňaženka. Keď je na pulte vyložené zahraničné mäso o euro lacnejšie ako porovnateľný slovenský výrobok, tak zákazník automaticky uprednostní lacnejší variant. Čo na tom, že toto mäso precestovalo celú Európu a jeho čerstvosť je otázna. Pri výrobnom mäse, ktoré sa používa do výrobkov, ide veľakrát o dlhodobo zmrazené mäso z hmotných rezerv štátov západnej Európy. Skrátka, stali sme sa odpadkovým košom Európy. A netýka sa to len bravčového mäsa.

Je zaujímavé, že mäso, ktoré sa k nám dováža z tisícky kilometrov vzdialených zemí, je lacnejšie.
Tak to je skutočne záhadou. Zo Španielska, Francúzska Nemecka a Belgicka sú k nám dovážané bravčové polovice. V týchto krajinách sú ceny živých ošípaných porovnateľné so slovenskými. No a aj po prirátaní prepravy, ktorá určite nie je najlacnejšou záležitosťou, nám títo chovatelia dokážu konkurovať cenami. Otvára sa tak priestor na rôzne špekulácie, týkajúce sa napríklad podvodov na DPH, skrytých podporách a podobne. Ako som spomenul, toto mäso dokáže byť na pultoch v obchodných reťazcoch aj o 15 – 20 percent lacnejšie.

Spomenuli ste daň z pridanej hodnoty. Čo sa týka živých ošípaných, nedávno ju naši južní susedia znížili. Domnievate sa, že rovnaký krok by pomohol aj našim chovateľom?
Zníženie DPH na základné potraviny, kde je zahrnuté aj bravčové mäso, slovenským chovateľom určite veľmi nepomohlo. Skôr je to kontraproduktívne. Do vyrovnania nadmerného odpočtu DPH majú odberatelia na Slovensku zakaždým výpadok v príjmoch, keďže znížená DPH sa nevzťahuje na živé ošípané. V súvislosti s „čistotou“ obchodovania by bolo ideálne zavedenie podobného režimu ako pri rastlinných komoditách (reverse charge – samozdanenie). Práve pri nich sa podarilo eliminovať podvody na DPH v desiatkach miliónoch eur. Predpokladané úniky na DPH pri bravčovom mäse sa pohybujú okolo 60 miliónov eur.

Je naša krajina v produkcii bravčoviny sebestačná?
Približne na 37 – 38 percent. Napriek tomu sa zhruba polovica ošípaných narodených a dochovaných v našej krajine vyvezie. Záujem je prevažne o živé ošípané. Vyvážajú sa najmä do Maďarska a Poľska.

V časoch bývalého režimu prosperovali družstvá takmer v každej dedine. Zostali z nich len rozvaliny. Úpadok chovateľských aktivít je zrejme citeľný.
Za všetko hovorí fakt, že pred sedemnástimi rokmi sme mali na Slovensku 130-tisíc prasníc. Dnes ich je už len približne 35-tisíc.

Vaše družstvo však prežilo.
Áno, vďaka tomu, že úžitkové parametre našich ošípaných sú porovnateľné, v niektorých prípadoch aj lepšie ako v západných krajinách. Takže krátkodobé krízy sme zažehnali.

Ruské embargo na dovoz produkcie je v platnosti už vyše dva roky. Dotklo sa to aj vašej farmy?
Samozrejme. To, čo sa deje od augusta 2014, som ešte nezažil. Rok 2015 nebol dobrý a zlá situácia pokračovala aj vlani. Počas prvého kvartálu 2016 sa cena pohybovala v rozpätí 0,95 – 0,97 za kilogram bravčoviny. Pre chovateľov ošípaných na Slovensku to znamenalo stratu približne 8 miliónov eur. Celý uplynulý rok sme sa borili s extrémne nízkymi cenami. My, slovenskí chovatelia, sme pred embargom do Ruska nevyvážali, ale veľa krajín Európskej únie áno. Pri výpadku takéhoto veľkého trhu vznikol veľký pretlak ošípaných na trhu a aj veľký tlak na ceny.

Ako teda hodnotíte vlaňajšok?
Chovatelia sa museli popasovať s viacerými krízami. Nezostáva nám nič iné, ako čakať. Uvidíme, ako sa vyvinie spomínané ruské embargo, ktoré má najväčší vplyv na vývoz európskej bravčoviny do krajín tretieho sveta. Ak sa nám podarí udržať stav prasníc na aktuálnej úrovni, čo je 1070 kusov, tak to bude úspech.

Priniesol rok 2016 aj niečo pozitívne?
Určite. Podržali nás nižšie náklady, keďže vplyvom dobrých úrod a lacnejšieho obilia sú lacnejšie aj kŕmne zmesi. Práve v tomto smere sa ukázala opodstatnenosť kompletnej výroby, počnúc rastlinnou a živočíšnou končiac. Zlé obdobie nás naučilo obchodovať na základe dlhodobejších zmlúv. Veľmi ma teší, že väčšiu časť našej produkcie sa nám aktuálne darí zmluvne realizovať na Slovenskom trhu. Tiež je pozitívne, že vedeniu rezortu pôdohospodárstva nie je súčasný stav celej živočíšnej výroby ľahostajný a prijímajú sa opatrenia, ktoré pomôžu eliminovať straty.

Domnievate sa, že sa v dohľadnej dobe situácia zlepší?
Je ťažké odhadnúť, dokedy táto kritická situácia potrvá. Určite však budeme pozorne sledovať vývoj a hľadať rezervy v ekonomike a úžitkovosti. Akonáhle nastane zlepšenie, tak určite investujeme do technológií, genofondu aj rekonštrukcie stavieb. Ak by však nepriaznivý stav pretrvával dlhodobo, budeme musieť začať uvažovať o likvidácii chovu ošípaných. A určite nielen my. Dúfam, že k takejto situácii nedôjde, pretože v rámci poľnohospodárstva práve živočíšna výroba viaže najviac pracovných miest. Rieši zamestnanosť na vidieku aj v oblastiach, kde nie sú sústredené veľké investície.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. V Haliči odparkovalo približne 1 600 motoriek Foto 2 485
  2. Lučenec zažije atraktívny Deň detí, prídu aj vojaci 1 151
  3. Obec sa na dotácie nespolieha. Do rozvoja investujú z vlastného Foto 423
  4. Polícia pátra po mladom Fiľakovčanovi 312
  5. Hrad nad obcou bude obnovovať dvadsať nezamestnaných 270
  6. Gemerčania získali skalp Popradu Foto 270
  7. Na Novohradskom pedáli súťažilo 170 cyklistov Foto 264
  8. Oslabený ŠK Novohrad si poradil s Makovom (+ FOTO A VIDEO) 206
  9. V mikroregióne vznikne prvý denný stacionár pre seniorov 157
  10. Cenné výhry ŠK Novohrad a Kalinova 134

Najčítanejšie správy

Novohrad

V Haliči odparkovalo približne 1 600 motoriek

Patrónkou 12. ročníka Haličskej motorkárne bola Kvetka Horváthová.

Obec sa na dotácie nespolieha. Do rozvoja investujú z vlastného

V Hrnčiarskej Vsi v poslednom roku vymenili štyri strechy, pribudli chodníky i zvonička. Projekty financujú z ušetrených obecných peňazí.

Polícia pátra po mladom Fiľakovčanovi

Z detského domova odišiel do školy, odkiaľ sa už nevrátil.

Hrad nad obcou bude obnovovať dvadsať nezamestnaných

Rezort kultúry projekt podporil sumou 20-tisíc eur.

Blízke regióny

Poľana má síce nedotknutú prírodu, ale aj rad nevýhod

Ak má byť turisticky príťažlivejšia, musí sa zmeniť.

Kraj ocenil najlepších zdravotníkov. Dve ceny išli do levickej nemocnice

Ocenenie získali aj zástupkyne levickej nemocnice - vedúca sestra gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Eva Moravská a primárka oddelenia klinickej biochémie Vlasta Macková.

Rok 1968 - v Banskej Bystrici volia Miss stredných škôl

Bola to nevídaná udalosť. Po rokoch, kedy sme mohli obdivovať iba súdružky pri sústruhu, sa politická atmosféra aspoň dočasne uvoľnila a s ňou prišiel aj hold skutočnej ženskej kráse.

Ruské vojenské lietadlo nás bude pozorovať

Ministerstvo upozorňuje, že lietadlo bude bez výzbroje.

ZMENA: Na R1 neďaleko Žiaru je po novom úsek, kde sa neplatí

Ešte nedávno motoristi, ktorí sa premiestňujú len v rámci malého regiónu a diaľničná známka sa im neoplatí, riskovali v úseku pokutu.

Všetky správy

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa vekom mení sexualita?

Kvalita sexuálneho života každým rokom čoraz viac závisí od psychiky milencov.

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

V roku 2008 vláda schválila rekonštrukciu objektu. Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

Pri požiari bytovky v Prešove evakuovali tridsať ľudí

Horelo na sídlisku Sekčov, po uhasení sa ľudia vrátili domov, nikto sa nezranil.

Sudca Hrubala: Podozrenia na politické objednávky sú vždy, Súdnu radu treba otvoriť

Proreformné združenie sudcov Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank. Jeho podpredseda JÁN HRUBALA hovorí o neochote sudcov robiť zmeny.

Kam vyraziť