„Ryža sa u nás pestovala v rokoch 1952 a 1953. V prvom roku bola aj úroda, v druhom ju odplavila voda. Vtedajší páni si mysleli, že na pestovanie ryže postačí močaristé územie a zavlažovanie. Prerátali sa. Na poliach bolo toľko vody, že ryžu odplavilo do Ipľa,“ spomína 73-ročný Ľudovít Bálint, bývalý tajomník miestneho národného výboru.
Na ryžovisku sa dodnes zachovali pozostatky zavlažovacieho systému. Územie je vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Okraj bývalého ryžoviska lemujú topole. Hniezdi tu volavka biela aj popolavá, bučiačik močiarny, rybárik riečny, lyska čierna, kačica chrapľavá a trsteniarik obyčajný. Spomínané územie je súčasťou turisticko-náučného chodníka Poiplie, ktorý slávnostne otvorili 7. augusta v Šahách.
Autor: Z. Suráková