Sedíme v klasickej letnej kuchynke. Podobné nájdete v Horných Strhároch takmer v každom dvore. Podlaha je bez smietky, na stole sú položené čerstvo natrhané bylinky. Stôl má síce otlčené nohy, ale čistý obrus a starodávne koreničky, zoradené ako vojaci na kredenci i poličke, zútulňujú skromnú miestnosť. Na ženu sediacu predo mnou sa hnev ľudí obracia už viac ako osem mesiacov. Piateho septembra minulého roku našli policajti v udiarni pri dome jej starej mamy novorodenca. Odvtedy mnohých Strhárčanov začali hrýzť pochybnosti, že či by naozaj 41-ročná Anna bola schopná zniesť zo sveta vlastné dieťa. Udalosť rozdelila ľudí do dvoch táborov. V jednom tvrdia, že Anna je vinná, tí druhí veria v jej nevinu.
Vzdychne si, utrie slzu a pokúsi sa o úsmev. Namiesto neho však jej tvár opäť zalejú slzy. „Čo cítim? Prázdnotu, bolesť a strach z budúcnosti. Pamätám si len to, ako som šla na záchod a potom už len krv, ktorá bola všade. Nikdy by som svoje dieťa nezabila. Mám štyri deti. Nechcem, aby trpeli. Viete, čo mi povedali? Že pre nich budem vždy tou najlepšou mamou na svete. Toľko nocí som prebdela, hľadala východisko z našej biedy, ale žiadne som nenašla. Teraz ma trápi to, ako vyplatím dcérke obed. Môj bývalý šéf na družstve, kde som pracovala ako zootechnička, mi zvykol hovoriť: Anna moja, koho Boh miluje, toho krížom navštevuje. V mojom prípade je tých krížov priveľa. Môj prvý muž ma týral. Mal problémy s alkoholom. Obesil sa. Už je tomu viac ako dva roky. Hoci sme už v tom čase nežili spolu, vystrojila som mu dôstojný pohreb. Susedia sa čudovali. Anna, veď ťa bil, nežijete spolu a ty mu pohreb vybavuješ, vraveli mi. Nerozumeli sme si, ale bol to otec mojich detí. Aj svokrovci boli ku mne milí,“ povie Anna.
Svokra jej zomrela v marci. Päť mesiacov pred smrťou som si od nej vypočula rozprávanie o ťažkom osude jej nevesty. „Keď mala desať rokov, zomrela jej mama. O tri roky neskôr aj otec. Vychovala ju stará mama. Môj syn k nej nebol dobrý. Dohovárali sme mu, ale neposlúchal nás. No keby nie jej, ani lieky nemám. Neverím, že by si dieťa zmárnila. Aj do basy pôjdem namiesto nej. Moja Anička nie je zlá. Len na mužov nemá šťastie. Spadla z kaluže do blata,“ horekovala starká. Od smrti syna chodila v čiernom a jej oči boli takmer stále červené od sĺz. V marci ju pochovali. Anna vraj, keď jej je najťažšie, zájde na cintorín k jej hrobu. „Všetci mi tam ležia. Dve mamy, otec, starká a starký. A keby som nemala deti, aj ja by som sa pobrala za nimi. No nemôžem. Cítim za ne zodpovednosť. Najmladšia dcérka je tretiačka na základnej škole. Najstarší syn žije s priateľkou, prostredný u starkého a najmladší 15-ročný s nami. Kedysi bolo v Strhároch družstvo. Práce bolo dosť a dedinka kypela životom. No družstvo skrachovalo a na širokom okolí niet roboty. Cez leto je to ako-tak. Pri motyke zaženiete strach z biedy. Nie je nič príjemné byť žienkou domácou. Najmä vtedy nie, keď nemáte čo dať deťom na desiatu. Tie dni prežívate ako v zlom sne. Netrúfam si odhadnúť, čo bude ďalej, čaká ma súd,“ uvažuje matka štyroch detí.
Anna je obvinená z vraždy novorodenca. Po pôrode dostala vysoké horúčky. Lekára navštívila v poslednej chvíli. Gynekológ zistil, že zápal spôsobil pôrod. Donoseného chlapčeka naši policajti vlani 5. septembra v udiarni pri dome jej starej mamy. Nachádzal sa vo vedre, zabalený v igelitke. Psy vyňuchali opodiaľ aj kostričku bábätka, starú 6 rokov. Vyšetrovanie prípadu je skončené, bola podaná obžaloba. V prípade uznania viny hrozí Anne osemročné väzenie.