KRIVÁ. Antonovi Habovšiatkovi nebolo dopriate, aby sa dožil svojich 85. narodenín. Po nesmierne plodnom živote zomrel 14. apríla 2004. Niekomu môže nasledujúce konštatovanie vyznieť ako klišé, no jeho dielo a pamiatka naozaj žijú ďalej - dokonca veľmi intenzívne. Prispela k tomu Oravská knižnica v Dolnom Kubíne, jeho manželka Katarína Habovštiaková, a rad jeho priaznivcov.
Prišiel sa rozlúčiť prácou
Smrti sa vraj netreba báť, len treba byť na ňu pripravený. Anton Habovštiak sa riadil touto zásadou. Tri týždne pred svojím náhlym skonom sa prišiel na Oravu akoby rozlúčiť. V sále kultúrneho domu v Námestove, do prasknutia naplnenej študentmi stredných škôl, prezentoval knihu autobiografických esejí Túžba po poznaní, ktorá vyšla iba krátko predtým. V ten istý deň sa ešte stretol s gymnazistami v Dolnom Kubíne a večer v knižnici bola veľká autogramiáda pre verejnosť. Podotýkam, že to stihol za jeden deň - ráno pricestoval a po absolvovaní spmenutých podujatí zasa odcestoval späť do Bratislavy. Pracovitosť a húževnatosť boli totiž jeho príznačnými vlastnosťami. V tom duchu prebehla aj jeho posledná návšteva rodnej Oravy. Odvtedy je tu prítomný len svojím dielom.
Manželka Katarína Habovštiaková prevzala z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča Pribinov kríž I. triedy, ktorý bol jej manželovi udelený in memoriam.
Meno zostalo živé
Keď zomrel, objavilo sa okamžite viacero nápadov niečo po ňom pomenovať. Nakoniec čestné pomenovanie pripadlo Oravskej knižnici v Dolnom Kubíne. Bolo to logické. Veď zo všetkých oravských organizácií najviac spolupracoval práve s ňou. Pri schvaľovaní celého procesu išlo všetko neuveriteľne ľahko. Rok predtým totiž Anton Habovštiak vôbec ako prvý dostal čestné občianstvo Žilinského samosprávneho kraja, teda aj Oravy. Žilinský samosprávny kraj rozhodoval aj o premenovaní knižnice. Za schválenie nového názvu sa veľmi zasadil i vtedajší poslanec ŽSK Marián Grígeľ z Námestova, ktorý stál aj pri zrode tejto myšlienky. O pár mesiacov, v decembri 2004, bola zrenovovaná knižnica slávnostne premenovaná na Oravskú knižnicu Antona Habovštiaka.
Najvyššie vyznamenanie
Za prínos Antona Habovštiaka v oblasti jazykovedy, literatúry a v duchovnej oblasti sa mu dostalo aj ocenenia najvyššieho, aké sa v SR udeľuje. Hneď začiatkom roka 2005 (ani nie rok po smrti) mu prezident Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy in memoriam. Dôkazom, že o výsledky jeho práce je skutočne trvalý záujem, bola reedícia knihy pôvabných esejí o živote na Orave v nedávnej minulosti - Oravské chodníčky. Táto kniha je súčasťou poďakovania Oravskej knižnice dlhoročným spolupracovníkom, ktorí získaú titul Priateľ knižnice. Udeľovanie tohto ocenenia prebieha každý rok krátko pred Vianocami a nesie sa v habovštiakovskom duchu - ťažko sa to opisuje, treba zažiť.
Vďaka finančnej podpore ministerstva kultúry a Mariána Grígeľa vyšlo v roku 2007 v reedícii aj ďalšie Habovštiakovo dielo: Oravci o svojej minulosti. Obsahuje cenný materiál, ktorý autor zozbieral počas svojich jazykovedných výskumov na Orave. V roku 2008 vyšla reprezentatívna publikácia Rok na Orave slovom i obrazom. Eseje do nej pripravil ešte sám Habovštiak. S ľúbivými fotografiami oravskej krajiny od Vlada Medzihradského vytvárajú pôsobivý estetický celok s nadčasovou hodnotou.
Zádušnú omšu za zosnulého Antona Habovštiaka v Kostole Panny Márie Snežnej na Kalvárii v Bratislave koncelebrovali s arcibiskupom Sokolom desiatky kňazov.
Za múdrym a dobrým človekom
V tomto roku - v roku polookrúklych Habovštiakových jubileí - vychádzajú dve zaujímavé publikácie, sumarizujúce jeho prácu a životné osudy. Manželka Katarína Habovštiaková napísala autobiografické dielo Môj život s Antonom Habovštiakom. Na knižnom trhu sa objaví v najbližších dňoch.
Oravská knižnica vydáva knihu spomienok významných osobností Slovenska, ktorí prinášajú množstvo zaujímavých autentických výpovedí a informácií o Habovštiakovi ako o človeku. Za päť rokov päť vydaných diel, to je už úctyhodná štatistika pri nežijúcom slovenskom autorovi.
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre pripravuje v októbri vedeckú konferenciu na počesť životného jubilea Kataríny Habovštiakovej. Určite na nej odznejú aj príspevky o diele jej životného súputnika, pretože obaja manželia sa veľmi ovplyvňovali nielen v súkromnom živote, ale aj vo vedeckej práci a pri literárnej tvorbe.
Spomienka na Antona Habovštiaka určite časom trochu vybledne. Jeho meno však zostane zafixované v názve Oravskej knižnice. Po Habovštiakových prácach budú ešte veľmi dlho siahať študenti, ním spracované povesti budú učitelia čítať deťom v škole, aspoň tu, na Orave. A tí, ktorí ho poznali osobne, budú stále cítiť skrytý úprimný smútok za týmto múdrym a dobrým človekom.
