MODRÝ KAMEŇ. Hradné múry, ako nemí svedkovia, ukrývajú mnohé tajomstvá príbehov svojich niekdajších obyvateľov. Aj tie modrokamenské by mohli rozprávať nejednu veselú, či smutnú historku.
Hrad v Modrom Kameni je dodnes zahalený rúškom tajomstva. Z jeho histórie sa zachovalo veľmi málo informácií. O jeho osude čosi vypovedajú povesti. Najčastejšie sa spájajú s tureckými nájazdami.
Jedna z nich rozpráva príbeh o obrancoch hradu. 17. júla 1575 Turci napadli Modrý Kameň. Dobýjanie trvalo tri dni. V tom čase pri Zvolenskej Slatine táborilo desaťtisícové vojsko pod vedením Šimona Forgáča, no nezasiahlo. Vraj z obáv pred tureckou presilou a pre nejednotnosť vojenských vodcov.
Údajne sa zachoval list hradného kapitána, ktorý žiadal o pomoc zvolenského župana. Jeho presné znenie opísal Ján Balko v románe Kvety zo záhrady Alahovej.
„Veľkomožný pane! Po našej službe. Hľa, už je na nás nepriateľ. Dušu sme porušili Pánubohu. Preto, pre Krista, povstaňte osobne od malého po veľkého, lebo keď začali na nás, skončia na vás, akže nepovstanete. Neľutujte vyliať svoju krv za česť Kristovu a kresťanskú vieru. Chytro dajte vedieť Jánovi Balašovi. Príďte nám na pomoc! Nepriateľa je málo. Môžete pomôcť, ak chcete. Aby vás po jednom nepovyťahovali. Povstaňte za vdovy a siroty! Viete, že Boh je milostivý. Hľa, pohani sú hotoví umrieť za ich neveru. Prečo vy nepovstanete za pravú vieru? Toto je náš posledný list. 17. júla 1575 Peter Romháň, kapitán.“
Iná povesť hovorí, že okolo roku 1678 pri obliehaní Turci vyzvali obkľúčenú posádku, aby sa vzdala. Statoční modrokamenčania to odmietli a strhla sa krvavá bitka. Tých, čo nepadli, Turci pochytali a pod hradom postínali.
V obci Turci zostali dvadsať rokov. V doline postavili mlyn a v okolí Ipľa chceli pestovať ryžu. Hrad prestavali a vytvorili dvojité opevnenie. Premenovali ho na Ikipalanku.
